Úvod

Cyklus seminárov “Akadémia Dobrého Pastiera”

Pozvánka na pravidelné stretnutia seminára “Akadémia Dobrého Pastiera”

Najbližšie témy:

Dňa 7. 8. 2017, téma: Pomaly ďalej zájdeš.
Ako vymeniť hodiny za kompas, pracovať menej a byť výkonnejší, nenáhliť a nestresovať sa, nereagovať na všetky stimuly okolo nás, ale pomaly kráčať po správnej ceste. (Ján Košturiak, Miroslav Saniga)

Dňa 11. 9. 2017, téma: Podnikanie a rodina.
Ako prepojiť podnikanie a rodinu tak, aby sme mohli zdravo žiť? Aké sú naše role a priority v živote a ako ich môžeme zvládnuť tak, aby bol náš život pokojný a naplnený? (Štefan Súkeník, Ján Košturiak)


Pozývame vás na púť do Kláštora pod Znievom 2017 (11.8.2017-15.8.2017)

Viac informácií a program nájdete tu


Ktorý zubár na seba zoberie bolesť svojich pacientov alebo ktorý sudca, hoc by bol akokoľvek milosrdný vezme na seba trest, ku ktorému bol odsúdený obvinený?
Boh je Ten, ktorý nás nikdy nenechá bojovať svoje boje samých. (Sv. Matka Tereza)

Požehnaný nový rok 2017!


Je to Božie dielo, ktoré v Kláštore pod Znievom vzniklo. Ide o jedno z najväčších zariadení na Slovensku poskytujúcich sociálne služby chudobným. Je to dôkaz toho, že kde je vôľa, tam je aj cesta. Ak človek využije všetky svoje dary, ktoré mu Boh dá a nebojí sa ísť ťažkou cestou, plný dôvery, tak mu Boh požehná. Útulok Dobrého Pastiera je útulkom pre ľudí, ktorým život nedožičil toľko, čo ostatným. Je to útulok aj pre tých, ktorí si nevážili to, čo mali, a museli to žiaľ stratiť, aby to znova našli.

Zrod myšlienky

001-maj.2012-112Otec Vladimír Maslák začal realizovať myšlienku pomoci núdznym ešte počas pôsobenia vo farnosti Koš. V tejto obci pôsobil v resocializačnom zariadení Provital. V priebehu roku 2007 však prichýlil otec Vladimír na farský úrad v Koši asi desiatich mužov, ktorí museli opustiť resocializačné zariadenie v obci. Farské priestory nemohli však dlho slúžiť na tieto účely a tak sa otec Maslák obzeral po budove, v ktorej by mohol naplno realizovať túžbu a myšlienku, ktorú dlho v sebe nosil – pomáhať slabším a odstrčeným, osobám bez úcty k sebe, k životu, k druhým. Na tejto ceste hľadania priestorov otcovi Maslákovi pomohli viacerí dobrodinci, jedným z nich bol zosnulý a vážený Mons. Rudolf Baláž. Budova, ktorá v súčasnosti už slúži ako domov pre týchto ľudí, je budova nie hocijaká, budova s hlbokým kresťanským základom, postavená na modlitbách, prácach a obetách mnohých rehoľných spoločenstiev už od 11.storočia (premonštrátov, benediktínov, členov spoločnosti Ježišovej) – ide o premonštrátsky kláštor Panny Márie v Kláštore pod Znievom. V pätnásť rokov nepoužívaných starých priestoroch kláštora sa diali zázraky – nebola funkčná elektrika, kúrenie, žiadne sociálne zariadenie, dnes je celá budova obývaná, vykúrená, využitá do posledného kútika a všetko svojpomocne a s Božou pomocou.

Volanie o pomoc

Koncom roku 2015 žije v zariadení Dobrý Pastier 216 osôb (prevažne mužov, ženy sú v osobitnom zariadení mimo obce). Do tohoto počtu nie sú započítaní tí, ktorí o pomoc za tie roky žiadali a po čase na vlastnú žiadosť odišli, ani tí, ktorí nás predišli do večnosti, či tí, ktorí sa s Božou pomocou osamostatnili a pracujú. Teda ľudských osudov už bolo neúrekom.

Žiť prítomnosť, poučiť sa z minulosti

Muži, ktorí žiadajú o pomoc, majú za sebou zložitú minulosť (rozbité rodiny, alkoholizmus, stratu rodinného zázemia, zlý zdravotný stav, aj nezodpovednosť). Táto skutočnosť dohnala mnohých na okraj spoločnosti. Ľudia k nám prichádzajú bez osobných dokladov, často v zlom psychickom stave, špinaví, so zápachom, niektorí akoby už ani neexistovali. “ Avšak zásada otca Vladimíra je: minulosť nechať za bránami zariadenia a žiť prítomnosť. V našom útulku nikdy neposudzujeme človeka podľa toho, aký bol alebo čo spravil, či prečo je tu. Na každého máme rovnaký meter. Je to človek, je to Boží tvor a potrebuje pomoc. To predtým nech súdi Boh,” povedal aj jeden z pracovných terapeutov, pán František.

Práca a modlitba

Nezastupiteľné miesto v živote tejto komunity má modlitba a práca, sú to dva piliere, na ktorých stojí komunita.

Vlastný príklad

Otec Vladimír Maslák sa nevyhýba žiadnej práci, či už je to dojenie, či práca na stavbe, zásobovanie potravinami a samozrejme duchovná služba. Hovorí, že len vlastný príklad pritiahne ľudí k Ježišovi.

Pracovný tím

Sociálne služby zabezpečujú sociální pracovníci, pracovní terapeuti, zdravotné sestry, ošetrovateľky, pomocní pracovníci. Veľkým prínosom sú dobrovoľníci zo Slovenska a zahraničia (Eurowaits), študenti, absolventi seminárov. Medzi pracovníkmi sú laici aj zasvätené osoby (sestry Božského Vykupiteľa a sestry Sv. Vincenta).

“Vložím do vás nové srdce…”

Otec Vladimír tvrdí, že najmilší sú mu tí, ktorí sú v útulku najdlhšie. Môže povedať, že sú z nich iní ľudia. Opäť si pestujú kontrolu nad sebou a budujú nanovo vzťahy so svojimi blízkymi. Teraz sa na nich už dá spoľahnúť. Za každým jedným človekom vidím osud, o ktorý má zmysel bojovať”. I napriek tomu, že v tomto útulku sa križujú zložité životné osudy ľudí, ich bolesti, starosti či kríže, ľudia z ulice u nás našli svoj domov, závislí našli prijatie, chorí uzdravenie, osamelí spoločnosť.

Poslední budú prvými…

Faktom je, že spoločnosť sa na týchto ľudí pozerá (niekedy aj právom) veľmi kriticky. ,,Ja by som za nich dal aj vlastný život, pre mňa sú silnými osobnosťami”, hovorí otec Vladimír. Ľudia sa niekedy nachádzajú v takej tiesni, že o tom nemáme ani predstavu. Dostať sa alebo aspoň nakuknúť do naozajstnej núdze človeka a vedieť mu pomôcť, je nenahraditeľný pocit. Ľudia so závislosťou majú dosť vlastného trápenia, potrebujú niekoho, kto im pomôže niesť ťažký kríž a zapojiť sa do bežného života, potrebujú zamestnanie aj domov. Matka Tereza raz povedala, že ľudia, ktorí potrebujú našu pomoc, nás zároveň aj obohacujú.

Pravidlá písané aj nepísané

Žiaden alkohol, to je u nás jedno z najdôležitejších pravidiel. To druhé hovorí o tom, že každý, kto k nám príde, musí pracovať. Muži sú zadelení počas terapie pri varení, pri praní, pri žehlení, upratovaní aj pri stavebných, tesárskych či klampiarskych prácach, pri práci v hospodárstve. Každý, kto je zdravý, pridáva ruku k dielu. Muži aj ženy si podľa výšky svojich príjmov hradia svoj pobyt v zariadení. Zvyšná suma peňazí je im odkladaná na účet. Z tohto účtu sa im potom splácajú dlhy, najčastejšie zanedbané výživné a iné pohľadávky, zostatok sa ukladá ako šetrenie.